Som učiteľom z východného Slovenska. Tej časti, o ktorej predstavitelia iniciatívy učiteľov tvrdia, že je zastrašovaná a kvôli tomu sa do štrajku nezapája, hoci chce. Vyhlasujem, že mňa nikto nezastrašoval a moje nezapojenie sa do štrajku vôbec nesúvisí s odvahou, ale je to moje slobodné rozhodnutie. A preto, že nechcem. Práveže toto moje rozhodnutie sa snaží z akejsi adresy strajk@isu.sk ovplyvňovať iniciatíva učiteľov, ktorá neviem akým spôsobom získala e-mailové adresy učiteľov (nikdy som na ich stránke ani len nebol) a už štvrtý či piaty deň ma bombarduje poštou a nástojčivo žiada, aby som sa do štrajku zapojil. Práve toto pre mňa hraničí s vyhrážkami a vyvoláva isté začudovanie. Okrem toho ma v tej ich poslednej správe zarazila veta: „Svetová federácia učiteľských odborov ostro odsudzuje represiu základných práv pracovníkov v školstve…“ Represiu? Akú? Koho? To pravicová vláda pred rokmi vyhlásila štrajk železničiarov za nezákonný a uprela im právo na štrajk (mimochodom ten bol pod vedením odborov a naozaj masový, jednotný).
Tieto aktivity, ale aj neuveriteľné tempo pribúdania nových sugestívnych článkov k štrajku a diskusia na učiteľskej zborovni (najmä články: https://www.zborovna.sk/novinky/blog.php?action=show&id=1602 a https://www.zborovna.sk/novinky/blog.php?action=show&id=1612 ako aj diskusia pod nimi) ma ešte viac upevňuje v mojom presvedčení, že tento štrajk fakt nie je o učiteľoch a 140-tich eurách (koľkože percentné navýšenie sa to žiada???), ale o blížiacich sa voľbách.
Viete, čo by som urobil teraz na mieste premiéra? Pridal tých 140 eur. A po voľbách by už podmienky učiteľov nikoho nezaujímali, lebo – veď ste si vyštrajkovali, konkrétne systémové zmeny ste nenavrhovali, len 140 eur (dnes v relácii na RTVS sa dokonca p. Kočan vyjadril, že ústupky sú možné v otázke vybavenosti škôl). Ale učiteľov stojacich na čele iniciatívy to nemusí zaujímať, z ich predmetov zrejme študenti nerobia prijímačky, ani neabsolvujú testy, ani nematurujú (onedlho tu máme písomné matury), takže učivo si môžu reálne presunúť (alebo aj neodučiť) hoci aj pri štrajku trvajúcom týždne (do volieb či len do jarných prázdnin?) Ich študenti na to zrejme nedoplatia (alebo ich to fakt nezaujíma).
PS: Práca učiteľa je poslanie, vždy ním bolo, a preto najlepšími učiteľmi (pedagógmi vo všeobecnosti) boli pre mňa nadšenci, ktorí obetovali svojej práci a študentom aj časť svojho voľného času (a mal som pár takých a na tých si dodnes rád spomeniem), bez nároku na odmenu, nepovedali si – robím len toľko, za koľko mi platia (ako to dnes aj vďaka štrajku vyzerá). Dovysvetľovali študentovi učivo, ak o to mal záujem (a nemusel si platiť za súkromné doučovanie, mimochodom nezdanené).
Zaujímavé napríklad je, že keď sa za krúžky neplatilo, tak sme mávali krúžky traja-štyria učitelia (a nezávisle od toho, kde som počas rokov svojej práce učiteľa pôsobil, dokonca na učňovke sme viedli krúžok len dvaja), ale sotva sa za krúžky začalo platiť (tzv. vzdelávacie poukazy od štátu pre každého študenta), zrazu ich bolo ako húb po daždi. To nebolo prilepšenie pre učiteľov mimo percent zvýšeného platu? A kredity? Ja som to ako prilepšenie vnímal (hoci kredity stále odmietam ako nesystémové).
PS2: Mimochodom – ktoráže to vláda už dvakrát na Vianoce učiteľom pridala aspoň po stovečke odmien?
PS3: Ale daňovú úľavu (platenie daní len z trvalého pracovného pomeru, nie z vedľajšieho príjmu, či dokonca aj za vytvorené umelecké dielo) by som prijal od vlády ešte pred ročným zúčtovaním dane aj ja (minulý rok som mimo práce učiteľa zarobil síce len čosi nad 5 stovák zo zmluvy o dielo, no po daňovom priznaní som aj z nich prišiel o vyše 70).