Štefan V. Kohári

Keď som si pred polrokom počas výuky z domu stihol prečítať aj knihu Nádherná smrť v Altaji, už vtedy som si povedal, že musím vysloviť uznanie (a nielen za v dnešnej dobe výnimočne nie rusofóbny postoj), keď najbližšie príde na besedu so žiakmi do Rožňavy autor tohto románu, pán Jozef Banáš. Bol som na jeho besedách so žiakmi párkrát už v minulosti a potešil som sa, keď som sa dozvedel, že znova má mať besedu v rožňavskej knižnici a ja mám byť ten, kto naňho so svojou triedou maturantov pôjde. Potešil som sa predčasne. Vysvitlo, že nakoľko patrím k tým niekoľkým nezaočkovaným pedagógom v škole, knižnica odmietla, aby som študentov sprevádzal ja. Nie som zaočkovaný, oficiálne nepatrím k prekonaným (na moje protilátky nikto nebol zvedavý) a podmienka otestovať sa pred besedou ani nebola v hre, rovno nastala výmena triedy (namiesto V.B išla 4.A) aj pedagóga…

26.10. sa tá beseda uskutočnila, no môj pocit trpkosti bol iba jeden z mnohých, ktoré v týchto dňoch zažívam. Tri triedy sme v poslednom období mali na dištančnom vzdelávaní, lebo sa medzi nimi objavil pozitívny jedinec, no na PCR testy volali väčšinou len nezaočkovaných  pedagógov, ktorí tam učili. Viacerých očkovaných najnovšie odignorujú s pozvánkou na PCR, lebo sú predsa zaočkovaní! A popritom jednu z rožňavských základných škôl museli zavrieť, lebo sa v nej objavilo -násť pedagógov pozitívnych, pričom  drvivá väčšina z pozitívnych bola zaočkovaná! Napriek tomu do karantény sme nielenže posielaní hneď po kontakte s pozitívnym všade len my, nezaočkovaní, ale najnovšie mnohých zaočkovaných v našom okrese už ani nevolajú na PCR testy. Kde je logika?

Naviac z ministerstva poslali druhú várku päťkusových balení testov a znova sa musela zopakovať celá procedúra s osobným (!) preberaním testov rodičmi (takže zas sa na gymnáziu prestriedali rodičia z celého okresu aj mimo neho). Viete, kde bude Rožňava o dva týždne? V čiernej fáze a s kopou ľudí v nemocnici. Nie kvôli nám, nezaočkovaným, nás posielajú domov pri prvom kontakte (dokonca stačí mať jedinú vyučovaciu hodinu v triede, kde sa objaví jediný pozitívny študent), nás nepustia ani do knižnice, nás po kontaktoch testujú a vyžadujú test aj k lekárom či zubárom. No zaočkovaní majú všade výnimku. Od reštaurácie až po knižnicu. A najnovšie žiaci prvého stupňa gymnázia (a všetky základné školy!) môžu na hodinách fungovať bez nosenia rúška, hoci povinne museli nosiť rúška (ba dokonca i respirátory) v čase, keď bolo minimum nakazených, no dnes, kedy každý spomína ďalšiu vlnu (a dokonca sme prekonali maximum denných prírastkov nakazených na Slovensku z prelomu rokov 2020/21) žiaci zrazu nemusia nosiť v triede rúška. Akoby ktosi vyslovene chcel, aby sa všetci čo najskôr nakazili, aby bola ďalšia vlna čo najhoršia! Dnes sa viac nerieši ochrana, prevencia a čo najmenej nakazených, ale jedine očkovanie! Akoby mali heslo: Nech sú hoci aj chorí, nech skončia v nemocniciach, nech si zomierajú v stovkách, len nech sú konečne zaočkovaní…

A k zaočkovanosti – keď Matovič doviezol na Slovensko Sputnik, prvýkrát (!) si čímsi získal aj moje sympatie. No následné hysterické reakcie politikov a následné odstavenie vakcíny od očkovania na niekoľko mesiacov a nakoniec možnosť očkovania len vo vybraných mestách (napríklad pre Košický kraj, teda aj pre Rožňavčanov, najbližšie vo vyše 130km vzdialených Michalovciach!) so šibeničným termínom na prihlásenie sa a s pocitom, že vakcíny sú tesne pred expiráciou – ochromilo záujem ľudí, ktorí by pri využití všetkých vakcín zazmluvnených s Ruskom (nielen tých už dovezených) dnes mohli byť plne zaočkovaní!!! A dnes sa Slovensko mohlo pohybovať na 80%-nej zaočkovanosti. A mohli sme porovnávať akurát tak účinnosť vakcín. Východných a západných. No možno práve z toho boli obavy. Čo ak by tá ruská vykazovala lepšiu ochranu? Čo ak by z tej ruskej bolo menej vedľajších príznakov? Čo ak by Rusku kvôli tomu v budúcnosti ľudia verili viac?

Párkrát denne sa mi zastaví rozum pri určitých udalostiach v škole, v meste, v okrese, o ktorých žiadne médium neinformuje, žiadne médium to nezaujíma, hoci inokedy stačilo, aby sa študenti navštevujúci školu hneď vedľa cintorína v období Pamiatky zosnulých (a dní vzniku ČSR či narodenia Ľ. Štúra) obliekli do strašidelných kostýmov kostier a prepichnutých hláv, a objavovali sa o tom reportáže priamo v jednej z televízií…

Tento týždeň som zachytil myšlienku istého politika, že by nezaočkovaní v určitej fáze „farebnosti okresov“ mali mať zákaz vychádzania. Súhlasím. Aspoň každý hneď a rýchlo zistí, že keď nezaočkovaní sedia doma (konečne chránení!) a vonku sa pohybujú len zaočkovaní totálne šíriaci Covid a nakazených bude stále a ešte vo vyšších počtoch pribúdať, ako to vlastne s logikou aktuálnych pravidiel vlastne je…

Už pár rokov mám na starosti okrem výuky aj školskú knižnicu. Doteraz som ani raz neodmietol žiadnemu študentovi požičať knihu a vstúpiť do knižnice, keď si nejaké povinné čítanie prišiel vypožičať. Aj v tomto období. Ak teda ešte budem chcieť so svojimi študentmi stretnúť nejakého spisovateľa, asi ho budem musieť pozvať do školskej knižnice, keďže mňa ako pedagóga do tej okresnej nepustia…