Štefan V. Kohári

Katka Knechtová – Prežijú len milenci
(SUKUBA agency s.r.o, 2015)

Keď som v kníhkupectve objavil konečne nový album K. Knechtovej, neodolal som a kúpil ho. Papierový obal bez priložených textov ma síce v prvej chvíli sklamal (rád si pri prvom počúvaní čítam text aj očami, silnejšie ho tak precítim), ale po započúvaní sa do jednotlivých skladieb som už duševne pookrieval. Poryvy ľudskej duše, láska, pocity po rozchode, ale aj táborák pri stanovačke, chvíle pri kočujúcej rodine či predstava budúcnosti ľudstva, to je len časť zážitkov, ktoré som pri počúvaní piesní na tomto albume zažil. A keď som si zistil, že všetky piesne zložila samotná interpretka a polovicu z nich si aj sama otextovala – klobúk dole.

1. Motýľ hlavolam

„Piesňou ožívam…“
(K. Knechtová/M. Žúži z Hexu)
Časti, v ktorých spieva ná-na-ná sú chytľavé aj pre ľudí, ktorí si texty pamätajú ťažšie. Do rytmu si môžete lúskať prstami. Možno refrén („Táto noc nikdy neskončí…“) opakovaný pričasto (takmer až do omrzenia), ale pieseň vhodná (možno po menšej úprave) na diskotéky, ale aj stužkové či svadby, keďže pesnička je vhodná na kľudný tanec aj pre starších.

2. Naveky
(K. Knechtová/K. Knechtová)
„Svet býva zlý…“
Pieseň, ktorú už poznám a patrí medzi moje najobľúbenejšie od K. Knechtovej. Textovo veľmi silná pieseň. Slová „aj keď odchádzaš, naveky zostávaš…“ sú odkazom pre všetkých, ktorí sa s niekým rozchádzajú (bola či nebola to láska?) a stopa v ich srdciach ostáva dlhšie ako stopa amerických kozmonautov na mesiaci.

3. 3 gramy
(K. Knechtová/M. Žúži)
„Každý deň vie byť posledný…“ Rytmický začiatok, pár veršov a hudobný predel, po ktorom poslucháč čaká ďalšie slová. Príjemná hudba na dobrú náladu a potom slová, ktoré spejú k výkriku do prázdna: „Láska, kto ťa má?!“
Veľmi sa mi páči!!!
„Tak skúsme lásku zvážiť, tri gramy to sú…“

4. Bezpečné priepasti
K. Knechtová/S. Kaščáková)
„Bezpečné priepasti v nás, ktorý útes zdoláš skôr…“
Hudba ako kvapky dažďa, tiché, akoby spievané do noci na balkóne, jemnosť hlasu aj pri prechode do refrénu, nie silný hlas Katky, ale akoby posun nehy do uší. „Útesov je viac… A kým iní blúdia, ty svieť. Aj za tých, čo nevládzu chcieť.“
Po tretej minúte prichádza nový zvuk, ktorý mi pripomenul skladby Oldfielda. Škoda, že len niekoľkosekundový zvukový blik. Príjemná skladbička.

5. Kým budem nemá
(K. Knechtová/V. Krausz)
„V tvojich očiach zelených na vílu sa premením…“
Hudba spočiatku blízka country melódiám Nedvědovcov, taká gitarovka vhodná k stanovačke, k ohňu. V refréne hlas na chvíľu prechádza aj do silnej pozície a potom opäť gitarové minisólo. Usmievavá skladbička.

6. Isabel
(K. Knechtová/K. Knechtová)
„Viem o nej tak málo, svoj príbeh má…“
Klavír a jej hlas, tým začína táto skladbička, ktorá od prvých tónov núti človeka spievať si to spolu s Katkou (najmä tu ma opäť zamrzelo, že texty pri CD chýbali) a keď príde k viacnásobnému opakovaniu slov „tak málo hráš svoj vlastný príbeh…“, zrazu vnímam, že si to spievam spolu s ňou, hoci pieseň počujem prvýkrát. Ráta sa mi!

7. Srdce z papiera
(K. Knechtová/R. Kopina z Nocadeň)
„Do ulíc a do záhrad aj na stromy dopadá mesiac…“
Skladba vhodná aj do filmového spracovania diel A.S. Puškina (Cigáni) či V.Huga (Chrám Matky Božej). Katkin hlas prispôsobený „cigánskej“ atmosfére hudby. V duchu som videl peknú cigánku oblečenú vo farebných sukniach ako sa točí okolo ohňa a spieva. Inak oproti ostatným nevýraznejšia skladba, ale taká veselšia, živšia, čo určite spôsobuje aj jej rytmus či použitie harmoniky.

8. Keď s nami Boh hrá iba hru
(K. Knechtová/K. Knechtová)
„Keď s nami Boh hrá iba hru a keď úsmev je viac než smiech…“
Konečne skladba, kde tanečnejší rytmus rozhýbe aj končatiny a človeka to pri počúvaní skladby núti hýbať sa do rytmu, tancovať aj rukami či klepkať si nohami. Táto skladba by sa mi hodila pri počúvaní do auta počas šoférovania mimo mesta, keď už je jazda plynulá. A text tiež nie je na zahodenie, práve naopak! „Čo nepotrebuješ, nemáš… to na čom záleží, už vieš…“

9. Prežijú len milenci
(K. Knechtová/K. Knechtová)
„Som len tieň, ktorý nevidíš…“
Už úvod skladby obsahuje tóny pripomínajúce elektroniku, možno až zvuky robotiky a neskôr tento pocit dotvárajú aj ďalšie zvuky, ktoré sa v skladbe objavujú. Textovo asi mali pripomínať pulz („Stále mám, stále mám pulz…“), mne však pripomínali civilizáciu budúcnosti, kedy už technika nahrádza ľudí a ľudia sú natoľko poobliekaní v rôznych skafandroch, že pripomínajú skôr robotov zo Star Wars ako skutočných ľudí. A túto náladu vo mne dotvára nielen zvuk bicích, ale aj slová „prežijú len milenci“, akoby naozaj išlo o nejakú dobu z budúcna, kedy človeku hrozí zánik.

10. Zem je guľatá
(K. Knechtová/K. Knechtová)
„Ú-ú-ú… aj mňa v kruhu dní občas trápi svet, kde bol koniec, tam zrazu začať mám…“
Už od začiatku silný text, takmer epický, no veľmi osobný. Človek očakáva, čo sa bude s lyrickou hrdinkou diať. Pieseň, ktorá by skvele znela s nejakým symfonickým orchestrom. Klavír a Katkin hlas, k tomu pôsobivý text o tom, že hoci začína, obzerá sa späť a „sen ma vráti tam, kde znova začať mám.“

Keď nastalo ticho a ja som si prekvapene uvedomil, že koniec, že CD malo „len“ desať skladieb. Zložil som slúchadlá a zrazu som chápal slová z CD-obalu „aj ticho je odpoveď“ inak. O chvíľu mi už piesne zneli do éteru obývacej izby, tak veľmi sa mi album páčil! Obvykle aj na albumoch mojich najobľúbenejších interpretov sa nachádza aspoň jedna pieseň, ktorá mi vadí, ktorá je slabšia a pri počúvaní v aute ju napríklad preskakujem. Na tomto albume takej piesne niet. Nečudo, že album vznikal tri roky. Áno, aj ticho je odpoveď. Menej slov niekedy znamená naozaj viac.