Štefan V. Kohári

Občas mám pocit, že žijem v knihe. V divadelnej hre Kocúrkovo. V románe 1984. V Jednom dni Ivana Denisoviča. V Osudoch dobrého vojaka Švejka. Nikdy som si nemyslel, že aj ja budem raz žiť dobu, o akej som doteraz iba čítal…

Nástup žiakov do škôl bez pretestovania žiakov aj učiteľov a so semaforom, ktorý platí, nemohol dopadnúť inak než tým, že už po týždni (!!!) výuky začali vypadávať prví pedagógovia, prvé triedy. No to, akým spôsobom sa to deje, mi môj rozum odmieta prijať ako realitu. Stále čakám, že som sa iba vo sne presunul do absurdnej drámy a zobudím sa. No nie, nie je to sen. Tak uvažujem, odkiaľ a kam smerujem(e)…

Učím na strednej škole, kde po dobrovoľnom testovaní pedagógov našej školy týždeň po výuke ostal pozitívny 1 (slovom JEDEN!!!) pedagóg (mimochodom – zaočkovaný). A toto rozkrútilo úplne absurdnú mašinériu. Najprv sa poslal do karantény daný pedagóg (ešte logické), potom celá jeho trieda (prvé dni boli najmä triednické hodiny, ešte tiež celkom logické, hoci netuším načo sa potom dusíme v rúškach celé hodiny) a nakoniec všetky triedy, v ktorých daný pedagóg v posledných dvoch dňoch mal čo i len jednu (!!!) hodinu (keďže sme stredná škola – nik z nás neučí len jednu triedu!). Tu už moje chápanie začalo tápať. Veď jedna vyučovacia hodina, 45´, pri súčasných podmienkach fungovania tried (rúška, dezinfekcia, vetranie, nepremiešavanie tried, nemožnosť odučiť hodiny vo vlastnej odbornej učebni) a všetci žiaci?! Veď keby toto aplikovali v závodoch, výrobný proces na Slovensku za 2 dni stojí!

Všetci žiaci? Vlastne nie. Nie všetci. Len neočkovaní. Tí očkovaní mohli pokračovať v prezenčnej forme a ďalej chodili do školy. Neočkovaní boli ešte v ten deň pred obedom poslaní zo školy domov. Všetci! Bez výnimky. Lebo mali za sebou jednu úvodnú hodinu s daným kolegom. Toto už moje chápanie nechápalo. Tak zaočkovaný kolega je nakazený, všetky jeho nezaočkované kontakty sú HNEĎ poslané domov (Ide komusi autobus, prídu po neplnoletých rodičia, a vedia vôbec prísť? Nepodstatné! Si neočkovaný – marš!) a očkované kontakty v pohode pokračujú vo výuke (a ostávajú aj kolegovia, ktorí sú v jednom kabinete, pijú spolu kávu, desiatujú spolu – pretože sú všetci zaočkovaní).

Aké rozdeľovanie sa to začína?! Aká segregácia?! My a oni? Očkovaní a neočkovaní? My sme zlí, oni sú dobrí? Ale Covid môžeme predsa dostať všetci! Aj tí zaočkovaní! Dôkazom toho je nejeden zo študentov našej školy, ktorému vyšiel pozitívny PCR test, hoci zaočkovaný bol!

Následne ďalšie dni priniesli toľko absurdít, až mi to rozum doslova odmietal prijať ako realitu a voľný deň sviatku (15.9.) som celý musel strávil v záhrade, pri oberaní jabĺk, lebo aspoň príroda zatiaľ funguje logicky. A bolo pekne…

Akých absurdít?

1. Začalo sa testovanie tých zaočkovaných, ktorí mohli pokračovať v prezenčnej forme. A objavovali sa nakazení (áno, medzi zaočkovanými!), ktorí medzitým x dní mohli šíriť vo svojich kolektívoch vírus ďalej, lebo títo neboli poslaní do karantény.
2. Začali sa zatvárať triedy, v ktorý sa objavil nakazený študent, no s tými triedami sa do karantény posielal aj každý pedagóg, ktorý tam v posledných dvoch dňoch mal čo i len jedinú (!) hodinu – ak bol nezaočkovaný a mal ju v triede. Zaočkovaní pedagógovia mali výnimku z karantény a vo výuke pokračovali.
3. Okres Rožňava bol preradený netradične uprostred týždňa do červenej farby. Ešte nikdy doteraz sa to nestalo. V škole bola oznámená povinnosť nosiť respirátory, hoci aj podľa platného Covid automatu môže učiteľ a žiak vo vyučovacom procese využívať rúška. Skúste ísť tri poschodia v respirátore, vojsť do miestnosti v podkroví školy, kde je 28°C a hneď začať výuku. V respirátore sa zadusíte!!! Srdce mi búšilo až kdesi v mozgu (ktorý stále menej chápal a už som sa musel ozvať). V ten deň som mal tep 118!!!
4. Do školy dorazili antigénové samotesty. Tie, ktoré pôvodne mali byť v počte 25ks, nakoniec prišli v počte 5ks na žiaka a aj to len pre tých, ktorí aj počas prázdnin chodili na stránku školy a teda sa stihli prihlásiť. A teraz, v červenom okrese, s triedami v karanténe, mali prichádzať do školy rodičia (aj z týchto tried!), aby vlastnoručne (!) podpísali prevzatie samotestov na jeden a ten istý (!!!) papier za celú triedu! A testy mohli získať od triednych až keď prišli a vlastnoručne podpísali a boli na mieste poučení o ich použití (na prízemí školy sa premiešal za dva dni azda celý okres, keďže rodičia pochádzajú z rôznych dedín a obcí okresu, ba aj z tých mimo neho).
5. Ak mal študent negatívny PCR test, aj tak musel ostať v karanténe celých 14 dní, ak nie je zaočkovaný. A to sa ešte medzitým menili pravidlá, takže tí, čo išli do karantény od piatku, musia ostať 14 dní, no tí, čo od pondelka, tak len 10. Lebo už je od pondelka vírus slabší ako bol v piatok?! Takže od nasledujúceho pondelka nám  takto nastúpia triedy, ktoré išli do karantény neskôr a tie, čo išli skôr, si v nej ešte pobudnú. To už som mal fakt pocit, že som v absurdnej dráme.
6. Ak má učiteľ v triede, v ktorej učí, študentov v domácej karanténe (nezaočkovaní a pozitívni) a zároveň študentov s výnimkou z karantény (hoci mali „úzky“ kontakt), on musí odučiť hodinu tak, aby ju mali aj tí doma, aj tí v škole (s technikou k dispozícii, ktorou je jeden notebook).  V jednej triede som takto mal dvoch študentov, ostatní boli online pripojení cez ZOOM. A ak je učiteľ neočkovaný, ešte mu vkuse hrozí, že tí v škole sediaci sa po testoch prejavia ako pozitívni a jeho pošlú do karantény tiež.

Medzitým deň po dni pribúdali noví nakazení a ďalší študenti boli posielaní do karantény (len nezaočkovaní, samozrejme), ďalší pedagóg (nezaočkovaný) tiež. Učiť  a prijímať prezenčnú formu vzdelávania smeli len zaočkovaní a tí študenti, ktorí zatiaľ nemali hodinu s pozitívnym pedagógom alebo tí pedagógovia, ktorí neboli v triede s pozitívnym študentom. Lebo podľa nastavených pravidiel sa 15´ v jednej miestnosti (a hodina trvá 45´) považuje za úzky kontakt. Ale keď sa kdesi pred školou bozkávajú študent a študentka rozdielnych tried, to zjavne úzky kontakt nie je, lebo to nemali v rozvrhu. Keď si na obede dajú dole rúška študenti z rôznych tried (a u nás aj škôl!) a jedia aspoň 15´, tak to už úzky kontakt tiež nie je!!! Keď prídu rodičia pozitívnych podpísať prevzatie samotestov na tom istom prízemí školy, to tiež nebezpečné nie je. Covid si zjavne vyberá, koho nakazí presne podľa školského semaforu a Covid automatu.

Mimochodom – podľa týchto pravidiel sa za úzky kontakt považuje aj spoločná cesta dopravným prostriedkom v trvaní dlhšom ako 15´ a keďže študenti z dedín chodia do školy nimi (a aj medzi dochádzajúcimi boli pozitívni) a cesta trvá viac ako 15´, už len čakám, kedy sa začnú posielať do karantény a na testy všetci spolucestujúci a s nimi aj šoféri (nejaký kľúč sa už nájde, možno si najnovšie budú všetci pri nástupe do autobusu zapisovať svoje meno a telefónne číslo – jedným perom, samozrejme). Mimochodom – dnes som išiel autobusom z práce tiež…

Vlastne som si v týchto dňoch uvedomil (napriek vlastnému negatívnemu PCR testu), že toto je len začiatok školského roka a keď sa tento kolotoč bude opakovať po celý rok, asi by som si mal čím skôr nájsť inú prácu, v ktorej mi nebude každý jeden deň (doslova každý jeden!!!) hroziť, že napriek tomu, že si svoju prácu robím poctivo a aktuálne opatrenia rúško-odstup-ruky dodržiavam neraz dôslednejšie ako tí zaočkovaní, budem môcť byť opakovane posielaný do karantény sotva sa objaví v niektorej z desiatich tried, v ktorých učím, pozitívny jeden jediný študent. Lebo červenou sme vyznačení len my, neočkovaní. Po každom dni môže prísť oznam – v tejto triede je pozitívny, ty očkovaný nie si, ideš do karantény, mal si v tej triede v posledných dvoch dňoch hodinu…  Aj preto som svojich študentov už druhý týždeň nosieval každý deň na dvor a tam sme mávali vyučovanie. Na toto babie leto asi nezabudnem a som vďačný, že bolo… Tam nie som viac ako 15´ v jednej miestnosti, aj keby bol medzi nimi rovno pozitívny. Vlastne presne toto ma už pred jednou karanténou zachránilo…

Toľko som sa za roky svojho dospievania a dospelosti napočúval, načítal v novinách (kupujem si pravidelne Pravdu už od svojich stredoškolských čias), kto všetko v období socializmu nemohol slobodne žiť, tvoriť, konať – ktorý spisovateľ, ktorý spevák, herec, režisér. Dnes to však nesmie ani bežný (a skutočne obyčajný!) človek. Ani obyčajný učiteľ, ak sa nedá zaočkovať, ani študenti, ktorí sa stávajú stratenou generáciou bez vzdelania, ak sa nedajú zaočkovať (naviac len tými politicky „správnymi“, západne orientovanými vakcínami, lebo iné k dispozícii u nás nie sú)…

Dnes sa skončil tretí školský týždeň. Ešte som nebol v karanténe, čo vnímam ako malý zázrak. No dnes od rána lialo a študentov som nemohol vziať na dvor. Uvedomujem si, že ak sa v triedach, kde som dnes mal hodiny, objaví cez víkend čo i len jediný nakazený, od pondelka sa už karanténe a zníženému príjmu za daný mesiac nevyhnem. Lebo nie som zaočkovaný. Lebo v TOMTO štáte som občan druhej kategórie. Napriek tomu, že mám tri vysoké školy a 25 rokov pedagogickej praxe v predmete, ktorý je povinne maturitný. Napriek tomu, že som učenie svojich predmetov vždy realizoval najzodpovednejšie ako som vedel… Čo už. Aspoň budem mať čas uvažovať, čo iné by som v živote ešte mohol robiť, hoci som vždy učil s nadšením a s radosťou…

Dnes som čítal, že je nedostatok rušňovodičov. V rodine som už niekoľko železničiarov mal, tak ma to zaujalo 😉