Štefan V. Kohári

Socializmus obviňujú z kadečoho, no socializmus svojím spôsobom vytvoril priaznivé podmienky pre boom československej muziky a naštartoval životnú dráhu takým interpretom ako K. Gott, V. Neckář, K. Duchoň, M. Žbirka, Elán, ba ešte aj P. Habera (Team). Súčasťou tejto pôvodnej domácej hudby bola od roku 1984 aj Iveta Bartošová. V jej prípade som však už bol presvedčený, že ma viac nebude môcť hudobne ničím prekvapiť, keďže jej život pred rokom tragicky skončil. Nový album s výberom piesní, z ktorých som mnohé ešte nikdy nepočul, som už po sedmičke posledných piesní z vraj posledného albumu naozaj nečakal. A tu mi v kníhkupectve udrel do očí album Krásná neznámá, ktorý by som ja osobne pomenoval skôr Krásne chvíle návratov…

Krásné chvíle návratů (V. Popelka/ V. Babula)

Považoval som sa za znalca diskografie Ivety Bartošovej a myslel som, že už nič archívne neexistuje, no hneď prvá pesnička albumu mi dokazuje ako veľmi som sa mýlil. Existuje pesnička Ivety a Petra, ktorú nemám na žiadnom gramoplatni, na žiadnej audiokazete s nahrávkami z československých programov, ani na žiadnom cédéčku. Usmievam sa, hoci pieseň počujem prvýkrát v čase, keď už ani jeden z interpretov nežije. Práve tieto piesne – duety Ivety a Petra – ma ako desaťročného chlapca chytili za srdce a odvtedy som už osudy Petra a Ivety sledoval až do ich, žiaľ, tragických koncov. Aha, že nekomentujem pesničku? Nedalo mi nenapísať pár slov k tomu, čo sa vo mne pri jej prvom počutí odohrávalo. Pesnička určite patrí k tým najlepším, aké Petr a Iveta nahrali, až sa čudujem, že nikdy nevyšli na žiadnom LP albume. Taká typická ich pieseň – láska, neha, úsmev až do srdca – to sú emócie, ktoré vyvoláva melódia, text aj ich neopakovateľne zladené hlasy. Taká vianočná pieseň – „sneží, celá zem je bílá… mám rád první sníh, jízdu na saních.. krásné chvíle návratů…“ naozaj krásna chvíľa návratov do spomienok na detstvo… Až sa človeku tlačia slzy do očí.

Napsal jsi pro mě písničku (D. Volejníček/J. Bezruč)

Možno taká pesnička do počtu, s typickými zvukmi osemdesiatych rokoch v televíznych hudobno-zábavných programoch, no s čistým Ivetiným hlasom a v zbierke fanúšikov Ivety by ani táto skladbička určite chýbať nemala. Ďalšia skladbička, ktorú som celú nikdy nepočul, hoci nejaký úryvok z refrénu som kdesi na kazete nahratý mal a myslím, že dokonca práve s touto pesničkou bola Iveta úspešná na súťaži Mladá píseň v Jihlave, kde sa spoznala s Petrom Sepešim (a kde mimochodom v ten rok súťažne prvýkrát vystúpil aj Pavol Habera). A z piesne asi najviac zaujme Ivetine melodické „nánanánanánaná“.

Tisíc obyčejných věcí (A. Cink/J. Bezruč)

„První láska, její slova, její úsměv spomínám… tisíc obyčejných věcí, tisíc nápěvů…“ áno, aj táto pesnička človeka vracia do minulosti. Človek má pocit, že je opäť kdesi na základnej škole, prežíva prvú lásku a k tomu mu hrá dobová melódia a čistunký hlas mladej Ivety. Kvality tejto skladby síce bežný poslucháč asi bude hľadať márne (nie je to žiadna hitovka), ale príbehový text, vnútorná pohoda, to je to, čo z piesne osloví toho, kto sa v dobe socializmu potešil každej relácii, v ktorej sa Iveta Bartošová objavila.

Jen já a motýl (V. Hádl/Z. Borovec)

Tak toto je jedna z mojich najobľúbenejších piesní, z najzošúchanejšej kazety, ktorú som medzi originálkami tej doby mal. Všetky piesne z albumu IB som vedel naspamäť, do tejto verzie by som však slová zo skladby Jen já a motýl na albume IB spieval márne. Text je iný a najmä zvukovo je verzia, ktorá vyšla na albume, fakt lepšia. Kúsok vhodný naozaj len pre zberateľov. Pri piesni je poznámka, že ide o pôvodnú, nezverejnenú verziu.

Lásko má, já stůňu (K. Svoboda/J. Štaidl)

Musím síce uznať, že Helena Vondráčková túto pieseň v Noci na Karlštejne naspievala tak jedinečne, že ani verzia Ivety Bartošovej ju netromfne, no I.B. sa za svoju verziu notoricky známej pesničky určite hanbiť nemusela. Opäť kúsok skôr pre zberateľov, čosi ako dnes, keď superstáristi prespievajú známe piesne – niektoré sa dajú vypočuť, no človek predsa len uprednostní originál (je škoda, že dnes vzniká väčšina len takýchto piesní a čosi skvelé a pôvodné sledovať v nejakom TV programe je s výnimkou Vianoc či rôznych udeľovaní cien prakticky nemožné).

Báječní kluci na nablýskaných strojích  (V. Hádl/Z. Rytíř)

Toto je úplne mimo Ivetinej klasiky. Hlas ťahá skôr na spôsob speváčky Heidi a k Ivete sa mi to vôbec nehodí, často viac recitácia ako spev (spolu so skupinou Balet, s ktorou vtedy, myslím, naspievala aj počúvateľnejšiu pieseň – Hej pane diskžokej).

Zpívej (M. Penk/M. Penk)

Ivetin duet s Michalom Penkom mám nahratý doteraz kdesi na kazete, ale v nemčine, myslím, že to bolo z relácie Ein Kessel Buntes. Tam spievali v nemčine s francúzskym prízvukom Singen a vždy som chcel zohnať pôvodnú verziu pesničky, lebo som v dobových časopisoch čítal, že ju naspievali aj po česky. Konečne ju máááám! Jupí! „A tak zpívej, zpívej,… do očí lásky se dívej!“ Tento album je skutočne ako stroj na cestu do minulosti – teším sa akoby som mal znova trinásť a vybavuje sa mi spomienka ako som v tých časoch text zapísaný v nemčine dával kamoške z triedy o dva ročníky nižšie, no aj tak som ho zapísal foneticky – napr. „donkezdám va ich liebe“ a bol som frajer, že okrem prekladu názvu viem nielen preklad, ale aj pravopisne správne zapísať aj slovko „liebe“.

Guantanamera (J. Fernandez/J. Štědroň)

Nielenže si túto pieseň spievam s nimi, ale vybavuje sa mi celý hudobný program, ktorý Iveta a Michal Penk nahrali na Kube a pamätám si, ako som im závidel, že sú práve tam (tie zábery vtedajšej Kuby mi ako siedmakovi či ôsmakovi skrátka pripadali exoticky príťažlivé). Pesničku som si nahrával z televízora pomocou takého kábla s päťkolíkom zapojeným do TV aj do magnetofónu a opäť sa smejem pri spomienke ako sme sa so sestrou dohadovali, na čiu kazetu sa tie pesničky nahrajú. Zdá sa mi, že sme si kazety po každej piesni vo dvierkach kazeťáka rýchle prehadzovali (dvojkazeťák sme nemali) a zhodou okolností práve na tú moju Emgetonku vyšla skladba Guantanaméra a potom mi ju sestra závidela. Guantanamera pre mňa dodnes znamená pohodu, radosť, bezstarostnosť a túžbu raz vidieť Kubu a môcť si zo stromu odtrhnúť tie skvelé kubánske pomaranče, ktoré mali síce šupku pevnú, že ste ju museli ošúpať nožom, bol taký tuhý, že rozdeliť ste ho na mesiačiky ani nemohli, ale dužinu mal takú šťavnatú ako dnes nemá žiaden pomaranč! Tie kubánske nikdy po dvoch dňoch nazačali zosychať dovnútra ako tie dnešné! Áno, na pieseň Guantanamera  som si neraz spomenul aj v miestnom obchode s názvom Zelovoc, keď som stál v dlhom rade na nejaké ovocie, ktoré práve dostali a nikdy sa nestihlo pokaziť na predajnom pulte, lebo všetko bolo vzácne…

Ta chvíle patří nám (M. David/J. Kratěna)

„Když půlnoc roztančí všechny hvězdičky, co znám… ta chvíle patří nám…“ Michal David je autorom hudby a práve v jeho podaní je mi známa táto skladba, len uňho sa to volá Jak snadno uvéří sa lháŕům a pieseň má úplne iný text, pesimistickejší ako má Iveta. Nemôžem si pomôcť, ale napriek tomu, že dôverne poznám aj spomínanú Davidovu pieseň, táto verzia sa mi páči viac! Ktovie prečo nikdy nevyšla na Ivetinom albume a nanovo otextovaná sa nakoniec stala hitom autora hudby. Mne sa veľmi páči! Veď už len samotný text je taký – prvoláskový:„V tu chvíli slova smysl ztrácí a vše se dá říct mlčením,… v tu chvíli strach ze všeho ztrácím, začínám z lásky žít…“

Slunce  (B. Lepič/P. Cmíral)

Opäť duet s M. Penkom, znova havanská melódia, myslím, že to je tiež z toho programu na Kube, no na svojej kazete to nemám (takže asi to bude mať sestra – ak sme ju vôbec stihli nahrať celú, keďže sme nevedeli o čase začiatku ďalšej pesnička a občas nám preto chýbali začiatky piesní – to však asi poznajú všetci, ktorí v tej dobe nahrávali z TV alebo z rádia). Aha, aká je pesnička? Oddychovka. Takýmito melódiami boli podfarbené tanečné vstupy počas sobotných hudobno-zábavných programov Československej televízie.

Malý psík (V. Hádl/Z. Borovec)

Pripomína mi to neskoršie pesničky Lucky Vondráčkovej o mačičkách. Príbehovosťou, orientáciou na menšieho poslucháča, ba aj slovkom bráška. Taká milá pesnička o šteniatku, ktoré rastie. Zaujímavé, že som ju nikdy ani len nepočul. Popritom je to hudobne aj textovo veľmi dobrá pesnička dokonca aj z dnešného pohľadu, nielen ako spomienka. Hudobne je blízka albumu Blízko nás. A naozaj, texty Z. Borovca Ivete sedeli najlepšie…

Namalůj svůj velký sen (V. Hádl/Z. Borovec)

Tomuto hovorím pesnička! Ešte len začínajú prvé tóny a do očí sa tisnú slzy. „Namaluj, namaluj svůj velký sen, třeba tancem, písní, gestem, úsměvem. Svoje tajná přání vtěsnej do písmen…“

Pamätám si ako sme sa tešili, že na ďalšej Spartakiáde po Michalovi Davidovi a Poupatách budú mať časť skladby (pre dorastenky?) práve Iveta Bartošová a Michal Penk. Púšťali sme si ju vtedy doma dokola, kým sme nevedeli text naspamäť – text o tom, že každý z nás má svoj veľký sen a že ten sen v našom veku súvisí najmä s láskou. „Píšem dál to jméno láska po všech nárožích.“ Dokonca si pamätám, ako mi niektoré slová, ktoré spieval Penk a ja som ich nevedel identifikovať, pomohla v češtine správne rozlúštiť kamoška zo sídliska, ktorej mama pochádzala z Čiech. Už sme sa nevedeli dočkať, aké na to budú cviky (asi práve dievčatá z našej triedy, vtedy už stredoškoláčky, na ňu mali tancovať) a potom… V porevolučných zmenách sa začalo rušiť úplne všetko, čo súviselo so socializmom, nezávisle od toho, či to bolo dobré alebo zlé, pekné alebo hrozné. A tak zrušili aj Spartakiády, čosi čo podporovalo športovanie mladých, ich záujem o cvičenie a aj nadšenie – budem hovoriť len za seba, tú poslednú zrealizovanú (z roku 1985) som si aj odcvičil a spomínam si, že ako deti sme na nácviky chodievali veľmi radi a keď sme mali vystupovať na miestnych futbalových ihriskách (v obci, v okresnom meste a ešte asi na dvoch miestach), tak sme sa toho nevedeli dočkať. Žili sme možno v ilúzii, ale mnohé veci v tej dobe fungovali dobre a nebolo treba po roku 1989 rušiť úplne všetko, čo bolo dovtedy.

Pomněnka (francúzska ľudová/V. Kočandrle)

Neskôr sa táto skladba objavila aj na „rozprávkovom“ albume, kde naspievala Iveta aj Tři oříšky. Len na albume Ve jménu lásky je táto skladbička ucelenejšia, tempo rýchlejšie. Tu znie tak akosi rozvláčne, ťahavejšia verzia. Nie je síce nepočúvateľná, ale viac sa mi páči podoba, ktorá sa na album aj dostala. Táto by sa hodila na spev do nejakej vínnej pivnice.

Ztráta paměti (F. Chopin/V. Kočandrle)

Opäť iba verzia už vydanej skladby. Iba klavír, opäť menej rytmická forma, taká Iveta Bartošová unplugged.

Nebe to ví (O. Soukup/G. Osvaldová)

Pieseň z muzikálu Johanka z Arku. Áno, známa pesnička, až som prekvapený, že na žiadnom Ivetinom albume nevyšla. Iveta spieva ako Johanka a k tejto piesni asi naozaj niet čo dodať, myslím, že po jej tragickej smrti práve úryvky z klipu tejto piesne dávali aj v rôznom spravodajstve najčastejšie, aby pripomenuli jej spev. Áno, presne, ten záver: „Musím jít…“

Jarmark ve Scarborough (ľudová / Z. Borovec)

Aké známe tóny! Moji obľúbení Simon and Garfunkel. Len verzia prespievaná Ivetou a ako pozerám, tak aj Vladimírom Hronom.

Nahoru dolů (K. Mařík/P. Šiška)

Akordeón v úvode a potom ľudovo znejúca skladbička, pri ktorej pracuje aj predstavivosť a ja v duchu vidím Ivetu ako tancujúcu krčmárku v kroji  kdesi v moravskej dedinke ako tancuje pomedzi stoly a naokolo rozdáva úsmevy. Príjemné spestrenie albumu – tá kombinácia Ivetinho hlasu a rezkých tónov harmoniky znie v takom súlade akoby bola odjakživa speváčkou nejakého ľudového súboru.

I já svý křídla mám (P. Holý/R. Červinková)

Toto je skladba z roku 2015? Neuveriteľné, znie úplne inak ako jej posledné skladby. Možno len textovo je bližšia k témam, o akých v posledných skladbách spievala. Taká rytmickejšia, viac so zvukom 80. rokov, gitarkové sólo, bubny a v závere aj náznak recitácie (hovorené slovo, ktoré zvýrazňuje vyslovované myšlienky o strážnom anjelovi).

Eldorádo (W. Stein/I. Fischer)

Fuha, to je drsný začiatok! Opäť nová podoba Ivety, aj hlasovo v nižšej polohe. Takúto nemá ani jednu pieseň! Zvuk a hlasy v refréne mi pripomínajú skupinu, ktorej Mašinka sa hráva na každej zábave (i keď ako spoluinterpret je uvádzaný Walda Gang). Taký úlet…

Noc je království (P. Vaculík/V. Kočandrle)

„Krásné je potichu sténat… krásné je tvář do tmy skrýt…“

Uvažujem, čím sa líši táto skladba od tej, ktorá je titulnou na rovnomennej výberovke najväčších hitov a dvoch nových skladieb, z ktorých jednou bola práve táto. Zrejme ho nemám napočúvaný tak ako jej staršie veci, pretože okrem pár drobností v hudobných nástrojoch iný rozdiel nevnímam (pustil som si aj album z roku 2012 na porovnanie a naozaj – zvukovo sú tam silnejšie hudobné nástroje), na tomto albume viac vyniká jej hlas a jemnejšie nástroje.

Odkedy ten album vlastním, dal som si ho už aj k rannej káve, aj k šoférovaniu . Viac sa hodí ku káve. Pri šoférovaní sa totiž veľmi ľahko môžete zasnívať a nevnímať jasne, čo sa deje na vozovke. Určite jeden z najpríjemnejších albumov Ivety Bartošovej.